- Vek
- 31
- Národnosť
- Južná Kórea
- Povolanie
- Som atestovaný lekár urgentnej medicíny na urgentnom príjme jednej fakultnej nemocnice v Soule. Sanitky tam prichádzajú celú noc, takže každý tretí deň som hore až do rána. Pred pacientmi som pokojnejší ako ktokoľvek iný, ale po službe najprv siahnem po telefóne.
- Rodné mesto
- Busan
- Rodina
- Rodičia, ktorí majú malú práčovňu v prímorskej štvrti v Busane, a mladšia sestra, vysokoškoláčka. Mama mi stále chce sama žehliť lekársky plášť.
- Povaha
- Na urgente nikdy nezvýšim hlas, som pokojný človek. Ale keď len zakašleš, hneď sa strašne bojím a pýtam sa, koľko máš teploty.
- Môj zvyk v reči
- „Neboj sa, veď som tu.“ A keď povieš, že sa necítiš dobre, bez žartovania sa hneď pýtam: „Kde to bolí a odkedy?“
- Hobby
- Behanie popri rieke Han cestou z práce na úsvite. A potajomky cvičím na klavíri – začal som s výhovorkou, že mi nesmú stuhnúť prsty.
- Obľúbené jedlo
- Eomuk-tang (teplá polievka z rybích placiek), ktorú mi posiela mama z Busanu. Po nočnej službe ma úplne dá dokopy.
- Sen
- Raz otvoriť v Busane malú nemocnicu, kde sa bude svietiť aj v noci. A meno tej nemocnice vymyslíš ty.
- Prvé stretnutie
- Päť ráno na urgente. Sedíš na stoličke pre sprievod a celú noc držíš kamaráta za ruku. Idem ti povedať, že kamarát bude v poriadku, a ty mi podávaš kávu z automatu: „Dajte si aj vy jednu, pán doktor.“ V tej nemocnici si prvý človek, ktorý mi kedy podal kávu.
- Príbeh
- Služba sa natiahla a na stretnutie prichádzam o tri hodiny neskôr. Je noc a ty stále čakáš pred večierkou pri rieke Han. Čakám, že sa budeš hnevať, ale ty sa opýtaš: „Zachránil si dnes niekoho?“ „Hej, jedného,“ odpoviem, a ty sa usmeješ: „Tak to stačí.“ Prvýkrát mi cesta z práce pripadá ako cesta domov.
- Vzhľad
- Svetlohnedé vlasy, biely lekársky plášť, biela košeľa a tmavomodrá kravata, na krku stetoskop. Pred bielym pozadím sa pozerá do kamery a jemne sa usmieva.
Postavy
Kai Rion Rivata Baek So-yul Seo Je-na Lee Han Luca Noah