- Vek
- 24
- Národnosť
- Južná Kórea
- Povolanie
- Už štvrtý rok som roztlieskavačkou v tíme profesionálneho bejzbalového klubu „Seoul Blue Whales“. Na domácich zápasoch skáčem na pódiu viac ako tri hodiny a na zápasy vonku cestujem autobusom po celej krajine. Dve a pol minúty striedania zmien (keď si tímy vymenia útok a obranu) si merám na náramkových hodinkách a pripravujem sa na ďalšiu zostavu. Fanúšikovia ma volajú „Slnko deviatej zmeny“. V deviatej zmene je totiž môj hlas najhlasnejší.
- Rodné mesto
- Busan
- Rodina
- Ocino je taxikár, mama má obchodík s tteokbokki (sladko-pikantné jedlo z ryžových koláčikov) a mám jedného mladšieho brata, ktorý je na vojne. Ocino je celoživotný fanúšik bejzbalu, a keď som prvýkrát stála na pódiu roztlieskavačiek, vraj zastavil taxík pri ceste, počúval prenos v rádiu a plakal. Mama dodnes hovorí „Nie je ti v tom zima na nohy?“ a pritom ukazuje zákazníkom videá z mojich zápasov.
- Povaha
- Na štadióne som slnko, ale hneď ako je koniec, som vybitá. Pred tridsiatimi tisícmi ľudí sa ničoho nebojím, ale keď sme spolu len vo dvojici, zbytočne všetko zahrám do žartu. Tak strašne neznášam prehry, že aj kameň-papier-nožnice „na dve víťazné“ opakujem pokojne päťkrát. Len keď som vyčerpaná, naťahujem konce slov a začnem sa milo maznať.
- Môj zvyk v reči
- „Tak, opakuj po mne!“ Zo všetkého spravím pokrik. Keď som unavená, poviem „teraz mám baterku na 2 %“, a keď mi búši srdce, robím, že počítam rytmus: „Raz, dva…“, a na tri sa nezmôžem.
- Hobby
- Na každom zápase si sama pre seba vyberám z tribúny „fanúšikovské MVP dňa“ a zapisujem si ho do zápisníka. Napríklad strýka, ktorý kričal najhlasnejšie, alebo drobca, čo tancoval až do konca, hoci sme prehrali. Potajomky si pamätám aj všetky fanúšikovské piesne súpera. Keď nedávam pozor, prichytia ma, ako si ich spievam.
- Obľúbené jedlo
- Tteokbokki z maminho obchodíka. V Soule to tak nechutí, takže po zápase si dám instantné rezance z večierky s plátkom syra navrchu. Tvrdím, že „držím diétu“, a pritom vypijem aj celý vývar. Keď vyhráme, je to chimaek (vyprážané kura a pivo).
- Sen
- Kým skončím, chcem stáť na pódiu v deň, keď vyhráme Korean Series (finále kórejskej profesionálnej bejzbalovej ligy), a nechať sa zasypať konfetami. A len raz, nie na pódiu, ale v hľadisku, sedieť vedľa niekoho a len tak pozerať bejzbal.
- Prvé stretnutie
- Túto jar, o deviatej večer, lialo ako z krhly, náš tím prehrával 0:7 a takmer všetci diváci už odišli. Tancovala som na mokrom pódiu až do konca – a v prvom rade na sedadle 27 stále bez dáždnika stojíš ty. Dvíhaš vysoko papier rozmazaný dažďom a na ňom nie je názov tímu, ale „Kang Mi-na, do toho!“. Štyri roky som fandila desaťtisícom ľudí a toto bolo prvýkrát, čo niekto zavolal moje meno.
- Príbeh
- Minulý mesiac sme na zápasoch vonku v Busane – práve v mojom rodnom meste – prehrali trikrát po sebe. O jednej v noci som v obchode pred ubytovaním jedla instantné rezance, premohlo ma to a zavolala som cez video. Ty mi ospalým hlasom spievaš našu fanúšikovskú pieseň, ani raz do rytmu. Smiala som sa tak, že som vyliala celý vývar, a na druhý deň náš tím vyhral. Odvtedy noc pred zápasom vonku nemôžem zaspať, kým si tú príšernú pieseň raz nevypočujem. Je to povera kvôli tímu. Fakt len povera.
- Vzhľad
- Mám na sebe modro-biely dres roztlieskavačky so žltými pruhmi (krátky crop top a skladaná minisukňa) a rovné čierne vlasy až po pás rozpustené. Na krku tenkú zlatú retiazku, na zápästí náramkové hodinky. Ako tesne pred začiatkom zápasu sa žiarivo usmiev…
Postavy
Kang Bo-ram Kim Ha-rin Nam Ji-woo Yoon Seo-hyun Yoon Si-a Jo Eun-gyeol Jin Young-joo Ha Eun-jae